Na krásnú zahradu, tak znie názov opusu, ktorý s láskou a radosťou vytvorilo vydavateľstvo LECA production. Bez podpory sponzorov či darcov by nebolo možné doviesť projekt do zdarného konca. Týmto vyjadrujeme poďakovanie tým, ktorí neváhali podať pomocnú ruku. Ďakujeme obci Madunice a jej starostke magisterke Alene Jelušovej, Národnej banke Slovenska a jej guvernérovi Doc. Jozefovi Makúchovi, obci Borský Mikuláš a jej starostovi pánovi Vladimírovi Bízekovi, ďalej Trnavskému samosprávnemu kraju, obci Horná Streda a jej starostovi pánovi Ľubomírovi Krajňanskému a taktiež JUDr. Blanke Slaninovej ako aj emeritnej sudkyni JUDr. Viere Mrázovej.
Na CD nosiči spolu s Idou Rapaičovou sú použité zborové nahrávky Metropolitného vzdelávacieho chóru Pravoslávnej cirkvi na Slovensku pod vedením dirigentky Nadeždy Sičákovej.
Projekt by nebol vznikol, nebyť jej veľkej lásky herečky a recitátorky Idy Rapaičovej k poézii a nebyť jej jedinečnej interpretácii Hollého tvorby, ktorej sa venuje dlhé roky a je v nej jedinečná.
Ona túto tvorbu nielen recituje, ale prežíva a preciťuje jej obsah, interpretuje texty v originály – teda v bernolákovskej slovenčine a v pôvodnom tvare časomerného veršu a vďaka tomu tieto verše dostávajú dušu. Alebo ak dovolíte slovami samotného Jána Holého: „Toto je to, čo najvatšú libežnost, anebo abich tak povedal, dušu veršom dává.“
Nie náhodou sa slávnostná promócia CD nosiča uskutočnila v priestoroch Divadla Nová scéna Bratislava. Na javisku Novej scény pôsobila Ida Rapaičová viac ako štvrťstoročie. Počas svojej hereckej kariéry vytvorila množstvo dramatických postáv a divákom tak ostala v pamäti ako Jana z Arcu, Máša v Troch sestrách, Ranevská vo Višňovom sade či grófka vo Figarovej svadbe. Ešte počas hereckých štúdií začala účinkovať vo filme a televízii. Práve v tom čase zaujala najmä českých režisérov, ale množstvo postáv vytvorila aj v slovenských filmoch a inscenáciách. Jej výrazný hlas režiséri zakomponovali do množstva rozhlasových hier. Získala viacero významných ocenení – Cenu Janka Borodáča, Krištáľovú ružu, titul Zaslúžilý umelec, Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo či Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.
Ján Holý sa narodil sa 24.marca 1785 v Borskom Mikuláši.. Najdlhšie, teda celých 29 rokov pôsobil Hollý ako farár v Maduniciach, kde si našiel tiché a milé prostredie na tvorenie svojich veľkolepých diel, ale i drobných básní na oslavu človeka, jeho života v prítomnosti i minulosti a nevyčerpateľnej regeneračnej sily prírody. Tu vzýval múzu a oživoval slávne a hrdinské činy našich predkov a pretváral ich k povzbudeniu slovenského národa. Madunice niekoľkokrát vyhoreli. A nakoniec oheň vyhnal aj Jána Hollého z Maduníc a spravil z Hollého holého. Uchýlil sa na Dobrú Vodu, kde 14. apríla roku 1849 zomiera.
Hollý písaval pod obrovským storočným dubom v háji neďaleko Maduníc v Mlíči. Jeho životopisec a priateľ Jozef Petrovič podáva takéto informácie:
„Čo ho tu v Maduniciach natoľko spokojného činí, že k privedeniu nijako nie je, aby skromnosť svojej fary s majetnosťou iných zamenil, je krásne položenie madunického poľa, aké na rovine môže byť najkrajšie, tiež preutešený, ale na štvrť hodiny od dediny vzdialený hájik, volaný Mlieč. Do hájika tohto on letného času po vybavených službách božích každodenne chodieva, pod dubom, ktorý nad iné stromy i vekom i vrcholom vyniká, sedáva a zbavený starostí, ktoré vychádzajú alebo z bohatstva alebo z inej pozemskosti srdce trudlivo hnetie, medzi rozkošným vtáctva šveholením a zdravého povetria ľúbezným povievaním svoje povestné básne skladá.“
V Maduniciach vytvoril takmer celé svoje básnické dielo, ktoré Jozef Miloslav Hurban charakterizoval takto: „Básne Jána Hollého sú krásne kvety slovenské, ony sú zo zeme slovenskej vzaté, rosou génia slovenského napojené, žiaľom aj potešením čisto slovenským vykrášlené, túžbami a nádejami, prosbami aj hrozbami života slovenského naplnené. Žiaden z básnikov slovenských nebol podobný svojmu národu tak ako Hollý.“
Hollý sa stal v plnom zmysle slova „národným pevcom“ a to v čase, keď slovenčina mala vôbec problém so svojou existenciou a on – básnik, dokázal priam nemožné – obhájil našu reč, tvoril na najvyššej úrovni a dokázal rovnocennosť slovenského jazyka so stáročiami vytríbenými jazykmi.
Ján Hollý zasvätil svoj život Bohu a národu. Literárny historik, prekladateľ a jazykovedec Jozef Ambruš pri výskume Hollého pozostalosti podal takého informácie: „ Preložil Vergíliovu Eneidu a tiež niektoré grécke básne do slovenčiny a vydal ich tlačou. Ale i naďalej sa celým úsilím oddával básnictvu a literatúre slovenskej. Bol úplne ponorený do štúdia slovenskej literatúry, v ktorej vynikal. Inými prácami sa nezapodieval, uspokojoval sa s málom.“
„Bol skromnej povahy a dobrých mravov. Pestovanie čnosti nezanedbával. Bol horlivý v povinnostiach. Kazateľský prednes mal veľmi dobrý. Kňazské rúcho nosil vždy. Nadmieru samotársky oddával sa spisovaniu.“
„ Literárnym záujmom bol natoľko oddaný, že sa menej staral o svoju domácnosť a nezriedka zápasil s nedostatkom.“
Dielo Jána Hollého je obrovské a je ťažko vybrať to podstatné. Snažili sme sa však urobiť zaujímavý výber a v pôvodnom tvare zachytiť úryvky z jeho eposov, selaniek a básní v interpretácii výnimočnej recitátorky Hollého básní Idy Rapaičovej. Najväčšiu umeleckú pôsobivosť si zachovali básne s prírodnou tematikou a jednou z nich je báseň Na krásnú zahradu, podľa ktorej sme dali názov nosiču, ktorý dnes slávnostne uvádzame do života.