supervízor a konzultant
Narodil sa v roku 1939 vo Varšave v aristokratickej rodine.
Jeho detstvo formoval jednak prežitok 2. svetovej vojny, jednak intelektuálne prostredie, z ktorého vzišiel. Po štúdiu fyziky odišiel a začal študovať filozofiu u prof. Ingardena na Jagelonskej univerzite v Krakove. V tom istom čase začal natáčať amatérske filmy, ktoré premietal na vysokých školách a vo filmových kluboch. Postupne vyrobil 11 snímok, za ktoré získal niekoľko ocenení, najmä v zahraničí. Vzhľadom k pozitívnym ohlasom sa rozhodol po ukončení štúdia v roku 1962 pokračovať v štúdiu réžie na Vysokej filmovej, televíznej a divadelnej škole v Lodzi, ktorú absolvoval v roku 1966. Vo svete profesionálneho filmu debutoval v roku 1969 drámou ŠTRUKTÚRA KRYŠTÁLU, ku ktorej si napísal vlastný scenár. Zo Zanussiho ranných spoločenských drám stojí za zmienku RODINNÝ ŽIVOT (1971), ILUMINÁCIA (1972) či ŠTVRŤROČNÁ BILANCIA (1974). Vo svojich dielach uplatňoval vedecké poznatky, ktoré nazhromaždil počas dlhých rokov svojich štúdií, a rýchlo si v poľskej kinematografii vydobyl povesť mimoriadne talentovaného a rešpektovaného filmára.
Koncom 80. rokov sa stal tretím najuznávanejším poľským režisérom po Kieślowskom a Wajdovi. Veľký ohlas mal film OCHRANNÉ SFARBENIE (1976) , k ďalším významným filmom sa radí ŠPIRÁLA (1978), KONTRAKT (1980) a KONŠTANTA (1980).
Krzysztof Zanussi stál na čele tvorivých skupín poľskej kinematografie a aktívne podporoval hnutie Solidarita. V 80. rokoch po vyhlásení výnimočného stavu a dočasného upevnenia komunistickej moci sa síce ocitol v nemilosti, pokračoval však s určitými obmedzeniami vo svojej tvorbe. K významným filmom 80. rokov patrí najmä ROK POKOJNÉHO SLNKA, milostný príbeh poľskej utečenkyne z východu a amerického vojaka. Z neskorších diel menujme aspoň DOTYK RUKY (1982) a ŽIVOT AKO SMRTEĽNÁ CHOROBA PRENÁŠANÁ POHLAVNÝM STYKOM (2000).
Ako režisér pracoval doteraz na viac ako 70 filmoch pre kiná a televíziu, napísal scenár k viac ako 50 z nich.
Patrí medzi najvýznamnejších európskych režisérov súčasnosti. Je členom Európskej filmovej akadémie, prezidentom Európskej federácie audiovizuálnych tvorcov a v neposlednom rade aj významným pedagógom. Prednáša na vysokých školách v Poľsku a vo Švajčiarsku, na National Film School v Londýne, od roku 1992 je riadnym profesorom na Sliezskej univerzite v Katowiciach a má aj niekoľko titulov doctor honoris causa.
Je šéfom filmového štúdia TOR a producentsky sa podieľal na vzniku 12 filmov. Ako herec sa objavil prvýkrát v roku 1979 v Kieslowského dráme amatérov, kde si zahral sám seba. Od tej doby sa v podobných roliach objavil pred filmovou kamerou ešte niekoľkokrát. Príležitostne sa venuje aj tvorbe dokumentov.
Je nositeľom radu filmových ocenení, bol napr. trikrát nominovaný v Cannes na Zlatú palmu (za snímky RODINNÝ ŽIVOT, ŠPIRÁLA a KONŠTANTA). Za ROK POKOJNÉHO SLNKA obdržal v Benátkach Zlatého leva. Spolu s Andrzejom Wajdom získal na začiatku 80. rokov zvláštnu cenu newyorských filmových kritikov za umelecké majstrovstvo a nezávislého ducha. Od konca 70. rokov Zanussi systematicky pôsobí aj ako činoherný a operný režisér v popredných divadelných scénach Európy. Venuje sa prakticky výhradne nekomerčnej tvorbe a je veľkým kritikom priemyslu masovej kultúry. Ako hlboko veriaci je poradcom pápeža v oblasti audiovizuálnej kultúry. Cirkevné a náboženské témy sa napokon objavujú aj v jeho filmoch (ŽIVOT ZA ŽIVOT – Maximilián Kolbe). Vedľa závažných tém je jeho tvorba zaujímavá aj úzkou spoluprácou s hudobným skladateľom Wojciechom Kilarom, ktorý doteraz robil hudbu ku všetkým Zanussiho dielam.