konzultant/ osobný priateľ Alexandra Dubčeka
Vynikajúci a dnes nesporne aj svetoznámy výtvarník a vzácna umelecká osobnosť patrí k významným zjavom slovenskej výtvarnej kultúry, ktorá čestne obstál v spore a zápase o humanitu a o dubčekovský odkaz v kultúrnospoločenskom živote Slovenska.
Narodil sa 28. novembra 1929 v Bratislave a zomrel po ťažkej chorobe 13.04.2017.
V rokoch 1943–44 študoval na Strednej keramickej škole a v roku 1947 obdržal výučný list Slovenskej keramiky v Modre. V rokoch 1949–54 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení figurálneho sochárstva u prof. J. Kostku. Za diplomovú prácu nazvanú Valciar získal Cenu Vysokej školy výtvarných umení. ·Študoval až do roku 1955, keďže ako adept umeleckého života získal právo a ocenenie formou tzv. čestného ročníka. V rokoch 1957–60 pôsobil ako stredoškolský pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1961–69 ako asistent, resp. odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – u národného umelca J. Kostku. V roku 1980 habilitoval a stal sa vedúcim všeobecnej školy sochárstva na Katedre sochárstva VŠVU. Angažovane, bytostne sa venoval vlastnej výtvarnej tvorbe. Čestne žil a čestne pomáhal, dozrieval svojou hodnotou účasti.
Základom sochárskej tvorby Teodora Baníka je reflektovanie námetových zdrojov moderného realistického sochárstva. Je však vzdialený akejkoľvej popisnosti a naturalizmu, je sochárom realistickej poetiky, témy, lyrickej podstaty. Načiera z podnetov a zdrojov, z espritu a hodnotovosti života. V Baníkovej tvorbe je samozrejmosťou citovosť ba aj sentiment, a základom je v nej aj historizujúce povedomie. Je vynikajúcim a invenčným figuralistom, ktorého portrétne ambície siahajú k imaginatívnym kráskam stredoveku, aj ku klasikom sochárskeho realizmu. Polyfónnosť sochárskeho výrazu mu umožňuje keramikársky základ. V modernej slovenskej keramikárskej tvorbe rozvíja možnosti figurálnej tvorby. Pripomeňme portréty, ktorými očaril na výstave v Sala terena Prezidentského paláca – Jána Mudrocha, Jozefa Kostku, Ladislava Ťažkého, Ladislava Chudíka, avšak aj Jozefa Tomku. Ba aj kvality námetových realizácií – Hamleta, Piety, pomníkov, Vinnej révy atď.
Sochár Teodor Baník, povedľa ďalších osobností súčasného slovenského sochárstva, nadviazal a dopovedal tie možnosti, ktoré núkala moderná realistická sochárska tradícia Európy. V portréte, v sochárskom a keramickom žánri avšak aj v motivickom a námetovom zdroji a inšpirácii.
A navyše – Teodor Baník bezo zvyšku, bezkonkurenčne urobil zadosť aj priateľskej povinnosti – portrétoval a súputnícky, mravne čestne vyjadril ideály a odkaz osobnosti národných a svetových pokrokových dejín – Alexandra Dubčeka.
V deväťdesiatych rokoch stal sa aktivistom dubčekovských myšlienok, odkazu a hnutia. Teodor Baník má svoje významné miesto aj v rangu aktérov a organizátorov výtvarného života. V druhej polovici deväťdesiatych rokov pôsobil vo funkcii starostu Umeleckej besedy Slovenskej.
Aj vďaka nemu Slovensko nestratilo svoj výtvarný európsky, moderný, pokrokový vývin a ani hodnotový základ.